„Spievajže, sestra, spievaj mi, moja,
ale hlasom matky tvojej,
mňa len slovenské hlasy ukoja,
tými dušu moju ovej!
Spievajže, moja, spievaj, oj, spievaj
o krásach rodného kraja
a zápalom tých krás porozhrievaj
chladnúce prsia šuhaja!“
Andrej Sládkovič : Prosba
Dnes uplynulo dvesto rokov od narodenia nášho veľkého rodáka Andreja Braxatorisa Sládkoviča. Autora najkrajšej ľúbostnej básne Marína , ktorého meno už 25 rokov nesie naše Gymnázium. Svetlo sveta uzrel v malom domčeku v strede nášho malebného mesta. Narodil sa do rodiny učiteľa a literáta, dostal skvelé vzdelanie, ktorého základy získal na piaristickom gymnáziu v Krupine . V štúdiách pokračoval vo vzdelávaní na vtedy najlepších školách Európy. Získal rozhľad mladého osvieteného evanjelického kňaza, ktorý mal pevné morálne zásady. Miloval svoju lásku Marínu, ale miloval aj svoj národ. Žil v pohnutých časoch meniacej sa Európy, to čo prežíval nám zanechal vo svojej básnickej tvorbe .
Naše gymnázium nesie hrdo meno veľkého rodáka, vychováva mladých ľudí v duchu slobody, lásky k domovine, k morálnym hodnotám, hodným človeka 21. Storočia . Tak naplňuje odkaz, ktorý nám Andrej Sládkovič zanechal. Som veľmi rada, že aj v dnešnej dobe sú medzi študentmi nášho gymnázia milovníci poézie, literatúry, ale aj mladí básnici, ktorí nesú pomyslenú štafetu nášho najväčšieho básnika.
Dnes som si nášho veľkého rodáka uctila položením venca k jeho pomníku v parku Andreja Sládkoviča. Bolo to v mene Vašom milí študenti, v mene svojich kolegýň a kolegov našej školy.
Bolo to v mene všetkých študentov a pedagógov stredných škôl v Krupine.
Verím, že keď pominie táto mimoriadna situácia, ktorá nám bráni sa stretávať a spoločne prežívať dôležité udalosti nášho života, sa spoločne stretneme pri pamätníku Andreja Braxatorisa Sládkoviča, aby sme si spoločne uctili nášho veľkého rodáka.
Mgr. Anna Borbuliaková, riaditeľka GAS