Dňa 29. januára 2013 zavítal na naše dve školy Gymnázium A. Sládkoviča a Obchodnú akadémiu v Krupine známy slovenský horolezec a bývalý študent našej školy pán Vladimír Štrba. Počas dvoch hodín sme s ním absolvovali besedu o jeho expedíciách na najväčšie vrcholy sveta v Himalájach.
Svoju prednášku venoval predovšetkým svojej zatiaľ poslednej výprave na 7 najvyššiu horu sveta Dhaulágirí. Ešte pred tým nám však porozprával o svojich úspešných aj menej úspešných expedíciách. Jeho prvá výprava do Himalájí sa uskutočnila v roku 1997 a viedla na vrchol Čo Oju (8201m) a bola úspešná. V rokoch 1997 až 2011 absolvoval pán Štrba asi 6 Himalájskych výprav.
Tiež sme sa dozvedeli, že horolezectvo nie je vôbec „lacný špás“. Napríklad za povolenie na výstup na 8000-ovku z Nepálu musíte zaplatiť nepálskej vláde od 10 000 do 60 000 dolárov. V tejto sume ešte nie je zahrnutá výstroj, jedlo, nosiči…
Hlavná časť prednášky bola venovaná výstupu na vrchol Dhaulágirí (8167 m), ktorý sa uskutočnil na jeseň minulého roka. Táto prednáška bola veľmi zaujímavá s množstvom fotografií, ktoré boli doplnené veľmi pútavým rozprávaním. Najviac nás zaujalo jeho rozprávanie o Nepále, jeho hlavnom meste Kathmandú, nepálskej strave a finančných pomeroch. Dozvedeli sme sa, že Nepál je 7 najchudobnejší štát sveta, ktorý mal ešte pred 15 rokmi len 15 km asfaltových ciest. Po opise Kathmandú nasledovalo rozprávanie už o samotnom výstupe na Dhaulágirí, ktorý sa vám pokúsime trochu priblížiť.
Po prílete do Kathmandú a vybavení nevyhnutnej legislatívy a nákupe všetkých potrebných vecí, sa výprava presunula do dedinky Jomson, kde si členovia zvykali na zmenu nadmorskej výšky a najali si tu šerpov a somáre (vraj najlepší nosiči). Potom začalo putovanie do základného tábora, ktorý sa nachádzal vo výške 4650 metrov. Týchto prvých pár kilometrov výstupu nazval pán Štrba „ľahkou turistikou“. Tu vybudovali tábor, postavili stany a ostali tu pár dní, aby si znovu zvykli na zmenu nadmorskej výšky. Po aklimatizácii sa vydali založiť tábor č. 1, ktorý sa nachádzal asi 700 metrov nad základným táborom. Tu sa už začalo pravé horolezectvo. Tu prespali a na ďalší deň sa vrátili do základného tábora a toto opakovali niekoľko dní, aby si znovu zvykli na zmenu nadmorskej výšky. Po aklimatizácii založili tábor č. 2, ktorý sa nachádzal vo výške 6650 metrov a znovu sa zopakoval celý cyklus od znova. Medzitým, ale začalo v Himalájach husto snežiť a za deň napadlo viac ako meter snehu a začali padať aj lavíny. Takže maximálna výška, ktorú dosiahli bola 6800 metrov. Cestou späť dostal jeden z členov výpravy výškovú chorobu, a tak museli do základného tábora privolať vrtuľník horskej záchrannej služby. To im prišlo aj vhod, pretože na vrtuľníku sa zviezli všetci členovia výpravy naspäť do dedinky.
Na záver nám neostáva nič iné len popriať p. Štrbovi všetko dobré do ďalších výprav a nech sa vždy vráti z Himalájí v poriadku a zdraví naspäť domov na Slovensko.
Filip Michalec (septima)
Markus Bartík (septima)