Turíce prídu síce o niečo neskôr, ale fašiangy sme si na našom gymnáziu priblížili dnes. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou, obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred Popolcovou stredou, počas ktorého sa konali tradičné fašiangové činnosti. Tak napríklad ešte aj dnes obľúbené karnevaly, hoci voľakedy to bol sprievod v maskách. Vo všeobecnosti sa tradovalo – čím hrozivejšia maska, tým lepšie, pretože dokázala odohnať zlých duchov z ľudských príbytkov. Alebo, pochovávanie basy, ktoré symbolizovalo prichádzajúci pokoj počas nasledujúceho pôstu, kedy malo všetko stíchnuť. No toto obdobie nebolo len o zábave, ale aj o práci. Ženy a dievky počas krátkych zimných dní a dlhých chladných večerov párali perie. Ním potom plnili vankúše a periny a chystali z nich výbavu pre nastávajúcu nevestu. Čím viac dcér v dome, tým viac peria bolo treba. Pre každú jednu dievku sa chystalo veno, ktoré museli tvoriť dve poriadne duchny a štyri vankúše. A keď hovoríme poriadne, tak máme na mysli celkovo 24 kíl peria. Čo nebola maličkosť a tak sa k páračkám pozývala rodina, susedy i priateľky. Vytvoriť výbavu pre jednu budúcu nevestu trvalo približne päť rokov. Táto ťažká, no krásna práca prehĺbila a upevnila vzťahy medzi celou dedinou. Práve tento pomaly zabudnutý rituál nám sprostredkovali ochotné dámy z Klubu seniorov Krupina Veselé seniorky. Dozvedeli sme sa mnoho zaujímavých príbehov a spomienok. Chcem sa poďakovať práve týmto ženám, menovite pani Ďuricovej, pani Kohútovej, pani Remiarovej a pani Výbohovej za ochotu prísť medzi nás a priblížiť nám naše zvyky. Tiež by som sa chcela poďakovať všetkým študentkám a študentom, ktorí prišli krásne vystrojení v nádherných krojoch a s dobrou náladou nás sprevádzali celým dňom a ich rodičom a starým rodičom za to, že ich na našich školách máme. Ďakujem aj majsterkám a majstrom OV SOŠOaS v Krupine za chutné občerstvenie. A v neposlednom rade pani riaditeľke obidvoch stredných škôl Mgr. Anne Borbuliakovej za umožnenie zorganizovať krásne podujatie a tak ho uchovať pre ďalšie generácie. Na záver si požičiam myšlienku p. Remiarovej: „Naši starí rodičia boli veľmi múdri ľudia a aj dnes by sme sa mali čo od nich učiť. Tak na to nezabúdajme prosím.“
Mgr. Mária Rievaj, učiteľka